Web TUKE| IS MAIS| Posta| Telefónny zoznam| Stravovanie| Univerzitná knižnica| Rozvrhy| Facebook| Mail
FAKULTA
FOTOGALÉRIA
PRACOVNÉ PONUKY
ZAUJÍMAVÉ LINKY


O fakulte

Historický vývoj fakulty

Vládnym nariadením č. 30 z 8. júna 1952 bola zriadená Vysoká škola technická v Košiciach s prvými tromi fakultami, ktorými boli Banícka fakulta, Hutnícka fakulta a Fakulta ťažkého strojárenstva. Tomuto právnemu aktu predchádzal vznik Vysokej školy technickej generála Milana Rastislava Štefánika v Košiciach podľa zákona Národného zhromaždenia Československej republiky z roku 1937 s účinnosťou od akademického roku 1938/39. V dôsledku udalostí z jesene 1938 (Mníchovská dohoda, Viedenská arbitráž), kedy Košice boli včlenené do Maďarska, sa táto prvá vysoká škola technického zamerania na Slovensku presťahovala cez Prešov a Martin do Bratislavy, kde začala pôsobiť ako Slovenská vysoká škola technická, dnešná Slovenská technická univerzita v Bratislave. Na SVŠT v 40. rokoch minulého storočia existoval odbor špeciálnych náuk, ktorý mal oddelenie baníckeho a hutníckeho inžinierstva, k otvoreniu úplného hutníckeho štúdia však nedošlo. Pokus o obnovu hutníckeho vysokoškolského vzdelávania na Slovensku ešte v časoch prvej československej republiky sa nepodaril a v roku 1952 prvýkrát po 33 rokoch od ukončenia činnosti Banskej akadémie v Banskej Štiavnici v roku 1919 začalo vzdelávanie a výchova hutníckych inžinierov na Slovensku. Prvým dekanom sa stal profesor Jaroslav Horák, na fakulte začali pôsobiť jeden profesor, jeden docent, jeden odborný asistent a šiesti asistenti na dvoch katedrách a študovať začalo 89 študentov. Historický moment pre Hutnícku fakultu nastal, keď po 65 rokoch od svojho založenia zmenila s účinnosťou od 1. júla 2017 názov na Fakultu materiálov, metalurgie a recyklácie.

K znovu zavedeniu hutníckeho vysokého školstva významne prispela rozvíjajúca sa industrializácia východného Slovenska, najmä výstavba metalurgického závodu HUKO – neskôr VSŽ Košice, ale aj iných podnikov. Učiteľmi fakulty sa stali významní odborníci a absolventi Hutníckej fakulty VŠB v Ostrave a Strojníckej fakulty SVŠT v Bratislave, ako aj mnohí poprední odborníci z celého Československa.

Prvými katedrami Hutníckej fakulty boli Katedra chémie a Katedra hutníctva. Ešte v polovici päťdesiatych rokov vznikli ďalšie katedry a fakultu tvorili štyri katedry: Katedra chémie, Katedra náuky o kovoch, tepelného spracovania a tvárnenia kovov, Katedra kovohutníctva a Katedra pecí a hutníckej energetiky. V roku 1959 vznikla Katedra železiarstva a v roku 1965 Katedra tvárnenia kovov. Osobitý vývoj malo zlievarenstvo, ktoré prešlo z Katedry kovohutníctva cez spoločný ústav Hutníckej a strojníckej fakulty na Ústav zlievarenstva Hutníckej fakulty zriadený v roku 1968, ktorý bol v roku 1973 pričlenený ku Katedre železiarstva. Katedra chémie bola v roku 1966 rozdelená na Katedru chemických základov hutníctva a Katedru analytickej chémie, avšak v ďalšom vývoji fakulty začiatkom 70. rokov bola znovuobnovená jednotná Katedra chémie. V tom čase sa od Katedry pecí a hutníckej energetiky odčlenilo pracovisko zamerané na automatické systémy riadenia, ktoré sa stalo základom dnešného Ústavu výpočtovej techniky TU v Košiciach. V roku 1972 vzniklo fakultné výskumné pracovisko Laboratórium hutníctva neželezných kovov, ktoré po viacerých transformáciách a zmenách názvu existovalo do roku 2003 ako Ústav metalurgie a materiálov Hutníckej fakulty. V roku 2003 sa Ústav metalurgie a materiálov pretransformoval na dve nové katedry a to Katedru integrovaného manažérstva a Katedru keramiky, ktorú vytvoril časť ústavu a keramické oddelenie Katedry chémie. Netreba zabudnúť, že súčasťou fakulty bolo v rokoch 1963-71 aj Laboratórium hutníckej technológie zamerané na výskum práškovej metalurgie, ktoré sa rozvinulo do dnešného Ústavu materiálového výskumu SAV v Košiciach.

V roku 2016 prešla fakulta organizačnou zmenou a od 01. februára sa katedry transformovali na tri ústavy a to:

  • Ústav metalurgie (Katedra metalurgie železa a zlievarenstva, Katedra pecí a teplotechniky, Katedra keramiky)
  • Ústav materiálov a inžinierstva kvality (Katedra náuky o materiáloch, Katedra tvárnenia kovov, Katedra metalurgie železa a zlievarenstva)
  • Ústav recyklačných technológií (Katedra neželezných kovov a spracovania odpadov, Katedra chémie)

V prvých rokoch fakulta vychovávala hutníckych inžinierov v dvoch odboroch, a to v odbore Náuka o kovoch a tepelné spracovanie kovov a v odbore Hutníctvo neželezných kovov a zlievarenstvo. Základný metalurgický profil vzdelávania bol zavŕšený v 60. rokoch minulého storočia zriadením odborov Hutníctvo železa a ocele, Priemyselné pece a teplotechnika a Tvárnenie kovov.

Postupne sa uskutočňovali viaceré organizačné zmeny a reštrukturalizácia študijných odborov a špecializácií, ako aj katedier, až sa dospelo do dnešného stavu, kedy na 8 katedrách fakulty je možné študovať 6 bakalárskych, 11 inžinierskych a 9 doktorandských študijných programov, zahrňujúcich hutníctvo železa a ocele, hutníctvo neželezných kovov, zlievarenstvo, materiálové inžinierstvo, tvárnenie kovov, tepelnú energetiku, priemyselné pece a plynárenstvo, žiaruvzdornú a technickú keramiku, recykláciu a spracovanie odpadov, integrované manažérstvo v hutníctve obsahujúce riadenie kvality, životného prostredia, bezpečnosti a priemyselných rizík, ako aj ľudských zdrojov. V doktorandskom stupni vzdelávania fakulta tradične poskytuje vzdelávanie v oblasti analytickej chémie. Fakulta tak prešla dlhou cestou od prvotných priestorov v drevených barakoch vo Veľkej Ide až po dnešné v areáli Technickej univerzity v Košiciach, pričom fakulta prešla zložitým a nie raz obtiažnym vývojom. Podstatné však je, že sa fakulta rýchlo vypracovala na významné vedecko-pedagogické pracovisko s vysokou úrovňou vzdelávania, vedecko-výskumných činností, ako aj efektívnej spolupráce s metalurgickou praxou.

V čase 55. jubilea založenia Hutníckej fakulty v roku 2007 už fakulta vychovala viac ako 4500 hutníckych inžinierov, z toho 100 zahraničných, a to z Alžírska, Angoly, Ekvádoru, Etiópie, Jemenu, Jordánska, Kórei, Kuby, Laosu, Madagaskaru, Mongolska, Nigérie, Peru, Sýrie, Vietnamu a Lýbie. Vo vedeckej výchove fakulta do toho času vychovala 282 kandidátov vied a 56 PhD. Pri vysokoškolskom vzdelávaní učitelia a vedeckí pracovníci fakulty vydali 81 monografií a učebníc, 205 skrípt a učebných textov, vyše 6900 vedeckých a odborných publikácií. Pracovníci fakulty vyriešili viac ako 1700 vedecko-výskumných úloh a projektov a bolo im udelených viac ako 120 autorských osvedčení československých a slovenských patentov.

Fakulta udržovala a udržuje plodnú spoluprácu s renomovanými univerzitami, medzi ktorými je možné uviesť RWTH Aachen, Tohoku University Sendai, University of Technology Helsinki-Espoo, Laval University Québec, Imperial College Londýn NTH Trondheim, TU Berlin, Bergakademie Freiberg, MISIS Moskva, TU Stuttgart, AGH Krakow a iné. Osobitne je potrebné spomenúť kontakty a spoluprácu s tými univerzitami, ktoré sú rovnako ako Hutnícka fakulta kultúrnymi dedičmi a duchovnými nasledovníkmi Banskej akadémie v Banskej Štiavnici. Sú to: Miškovecká univerzita, VŠB Technická univerzita v Ostrave a Montanuniversität v Leobene.

Fakulta materiálov, metalurgie a recyklácie udržuje trvalú spoluprácu s praxou, pričom najvýznamnejším partnerom sú spoločnosti ako U. S. Steel Košice, Železiarne Podbrezová, OFZ Istebné, Slovalco, a.s., SPP, a.s., Žiarska hutnícka spoločnosť, Rautenbach Slovakia, SMZ Jelšava, Outokumpu Fínsko, Třinecké železárny, Vítkovice Steel, Alcan Děčín a iné.

Z mnohých vedeckých výkonov niektoré prekročili rámce vtedajšieho Československa, ako aj rámec svojej doby, a významne, priekopnícky, posunuli rozvoj poznania vo svojom odbore a ovplyvnili budúci vývoj.

Tu je potrebné spomenúť najmä:

  • termodynamickú školu pyrometalurgickej výroby medi a prvý svetovo patentovaný proces plynulej výroby medi profesora Juraja Schmiedla a docentov Františka Sehnálka a Júliusa Holéczyho,
  • košickú fraktografickú školu profesora Vojtecha Karla,
  • analytickú spektrochemickú školu profesora Mikuláša Mathernyho
  • škola termodynamiky priemyselných pecí profesora Svatopluka Černocha.

Veľa profesorov, docentov, asistentov a vedeckých pracovníkov vtlačilo zreteľnú stopu do histórie Hutníckej fakulty. Popri 13 dekanoch fakulty v galérii dekanov na dekanáte Hutníckej fakulty to boli najmä profesori fakulty, ktorí svojimi osobnostnými vlastnosťami, vedeckými výkonmi a pedagogickým zaujatím významne prispeli k rozvoju fakulty.

Treba spomenúť najmä osobnosti profesorov prvej – staršej generácie:

  • Svatopluk Černoch, Jaroslav Kubelík, Miroslav Brzobohatý, Bedřich Zimmerman, Otakar Kaštánek, Ludvik Brož, Jaroslav Horák, Eduard Kozina, Jaroslav Malkovský, Jindřich Spal, Eduard Červený, Martin Koleda a Václav Malý.
V druhej – strednej generácii to boli predovšetkým títo profesori:
  • Milan Šlesár, Juraj Buša, Viktor Zábavník, Jaroslav Kocich, Pavol Veles, Juraj Schmiedl, Dagmar Kmeťová, Štefan Majerčák, Vojtech Karel, Mikuláš Matherny, Ivan Lukáč, Ján Micheľ, Július Hidvéghy a Erika Krakovská.

Súčasná generácia profesorov fakulty má v činnosti svojich predchodcov dostatok inšpirácie pre rozvoj a ďalšie napredovanie fakulty.

Vďaka úsiliu a invencii všetkých vedecko-pedagogických pracovníkov a zamestnancov sa Fakulta materiálov, metalurgie a recyklácie stala spoľahlivou súčasťou Technickej univerzity v Košiciach a poprednou vedecko-výskumnou a vzdelávacou inštitúciou orientovanou na metalurgiu a materiálové technológie, prekračujúc svojim významom a výsledkami rámec Slovenska a Strednej Európy.

Želám Fakulte materiálov, metalurgie a recyklácie ďalšie úspechy, rozvoj a napredovanie.

Zdar Boh!